Uverejnené

Vývin

Takto som začínala v 2015, pokročila v 2017 a tu som práve v 2019. Teraz si predstavte, čo budem maľovať napríklad v 2245? 😀 ☀️
Je diskutabilné, či sa moje maľby zlepšujú, ale príjmime v tomto príspevku tvrdenie, že áno. Chcete vedieť, ako sa mi to podarilo? Teraz vám odhalím moju super metódu! Čítajte ďalej! 😀

Pokračovať v čítaní: Vývin

Uverejnené

Vesmír, ktorý tvorí

Monika Kluvancová aka Alica Belica, 2019

Ďakujem za podporu, ktorú som začala od vás dostávať vo veľkých dávkach. Cítim veľa lásky, úcty a obdivu a viacerí ma finančne podporujete kúpou. Je to zvláštne. Sú to veci, ktoré sa práve učím prijímať. Tešia ma a zároveň aj hlboko zasahujú a bolia, pretože si čoraz viac uvedomujem svoju závislosť na vás. Nezávislosť, ktorú som si tak vysoko cenila, vlastne nemám. Uvedomujem si, akú silu k tvorbe mi spoločne dodávate. Som váš umelec, ktorý sa odovzdal a stal sa nástrojom niečoho, čo nás presahuje. Neobdivujte mňa, obdivujte vesmír, ktorý tvorí skrz mňa… To je to najhlavnejšie, čo vám chcem nateraz povedať.

Uverejnené

Rok 2017 príbehom počiatku

Rok 2017 bol pre moju umeleckú tvorbu výnimočný. Vlastne to bol úplný počiatok mojej serióznej umeleckej dráhy. Chcela by som s vami zdieľať tento príbeh a možno inšpirovať aj ostatných, aby sa odvážili robiť prvé kroky. Moje síce boli čaptavé, ale zaiste boli urobené dobrým smerom :).

Vznikal cyklus spirituálnych obrazov Visionary Folk Art a väčšinu dôležitých udalostí som zažila po prvýkrát. Prvé Fine Art Printy, prvý jarmok, prvý festival, prvý XXL Fine Art Print, prvý rozhovor do časopisu, prvá výstava obrazov… a vlastne prvýkrát mnoho ďalších dielčích krokov, ktoré musíte urobiť cestou k úspešnej umeleckej kariére.

Až teraz, keď som si našla čas obzrieť sa, som si uvedomila, aký tvorivý rok som prežila. Mám len zopár fotiek zo všetkých udalostí roku 2017. Asi si dosť nevážim počiatky. Týmto príspevkom by som to chcela napraviť. Spomenúť si, oceniť, inšpirovať a poďakovať. Aj za začiatočnícke chyby.

Vznikol cyklus obrazov Visionary Folk Art. Tento cyklus má pridlhý príbeh, aby sa zmestil do tohto príspevku, ale pokúsim sa oň podeliť nabudúce.

Vznikli z nich prvé Fine art printy, ktoré som začala predávať na Sashe. Cestovala som do Levíc, aby som si vybrala papier, ktorý by sa najviac hodil k čo najvernejšej reprodukcii mojich akvarelových prác.

Zažila som prvé predávanie na jarmoku. Hm, jarmok je možno prisilné slovo. Vlastne to bola lokálna dedinská zábava v Zaježovej. Nepredala som ani jeden obrázok. Predávali pri mne samé deti a aj ja som sa cítila nesmierne detsky so svojimi pestrofarebnými obrážtekmi. Málokto sa vôbec zastavil. Od jednej pani som sa dozvedela, že si to ani nikto nekúpi, lebo doma sa na to nikto nebude dívať, že mám radšej maľovať na tričká. To sú tie uštipačné poznámky všeohomíru, ktorými vám dáva spoznať, aké je vaše odhodlanie.

 

Nasledujúca akcia bol môj prvý festival. Slávnosti na sekierskych lúkach sa odohrávali taktiež v domácom Zaježovskom prostredí. Bol to príjemnejší zážitok, kde som aj niekoľko drobných kópií predala. Žiadny zázrak sa ale nekonal. Nebola som pripravená ani na tie najzákladnejšie otázky záujemcov. „Čo vyjadrujú tie obrazy?“ Vlastne som vôbec nevedela. Nebola som pripravená ani na predaj. Nemala som drobné na vydávanie a ani obalový materiál, do ktorého by som zabalila delikátne fine art printy. Krútila som nad sebou hlavou. Nechápala som, ako som mohla nemyslieť na to najzákladnejšie. Ale vlastne toho bolo toľko veľa, čo som si musela na festival po prvýkrát pripraviť… Našla som medzi svojimi vecami aspoň jeden zelený sáčok – našťastie nie od klobásy – a do toto som zabalila papierový fine art print, ktorého v kabelke čakala dlhá cesta domov 🙂

Medzi tým všetkým som rozbiehala predaj na Sashe.sk, ktorý by som označila za úspešný. Prichádzali prvé väčšie objednávky. Časom prišla cez Sashe špeciálna požiadavka na super veľký art print vo formáte 50×70 cm. Na prvom jeho predaji som prerobila, na ďalších dvoch tiež, lebo som si zle vyrátala cenu a výška poštovného ma tiež prekvapila. Napokon sa stal tento XXL art print mojim najpredávanejším a prvotné straty sa mi vyrovnali.

Jedna milá žena so mnou urobila rozhovor do Novembrového čísla časopisu Vitalita, vďaka ktorému moju tvorbu spoznalo zopár ďalších ľudí.

A napokon sme na sklonku jesene usporiadali ešte s dvoma výtvarníčkami výstavu našich obrazov počas festivalu. Opäť to bolo doma v Zaježovej na Zaježovskej jesennej záhrade. Už som mala za sebou nejaké skúsenosti. Vedela som, čo maľujem, ako predávať, ako baliť obrázky aj rámovať na mieste. Z predaja sa mi vrátili nejaké náklady na art printy a dostalo sa mojim obrazom aj pekné ocenenie od ľudí naokolo.

Celkom pekný počiatok. Ďakujem zaň všehomíru.

A vám želám úspešné kroky do nového roku 2018. A nevadí, ak budú nemotorné. Podstatné je, kam budú smerovať 🙂