Uverejnené

Schody do chrámu II a vizualizácia na pozitívne myslenie

Schody do chrámu II, 2019

Jedným zo spôsobov ako rozptýliť negatívne myšlienky je vizualizácia. Ak cítite, že vašu myseľ zaplnili negatívne myšlienky, predstavte si ich vo forme tmy. Vyvolajte vo svojich predstavách hrejivé svetlo, ktoré vás ožaruje zhora. Lúče svetla prenikajú tmou a rozptyľujú ju. Vašu myseľ napĺňa svetlo a pozitivita. Ako keď sa kvet rozvíja pri dotyku slnka, tak celá vaša myseľ a celé vaše telo rozkvitá pod radostným hrejivým svetlom. Vnímajte vlnenie, ktoré prúdi v tom správnom rytme pre vás, práve tu a teraz. Tieto vlny uvoľňujú napätie na vašej tvári a z vašej mysle odnášajú negatívny obsah. Predstavte si, ako v tomto príjemnom a uvoľnenom stave stúpate vyššie a vyššie, ako keď kráčate po schodoch. Precíťte svoj vlastný stred. Týmto stredom prúdi božská energia nahor a niečo odnáša a vzápätí naspäť do vás niečo prináša. Zlaďte toto prúdenie energie s dychom. Vnímajte vlnenie, ožarovanie, prúdenie alebo stúpanie. Vnímajte čokoľvek z toho, čo ponúka tento obraz. Ak chcete, zatvorte oči a dobíjajte sa pozitívnou energiou.

Uverejnené

Spojenie

Spojenie, 2019

Túto olejomaľbu na plátne som vytvorila vrstvením siedmych polotransparentných vrstiev. Trvalo mi dlho, kým som ju dokončila. Tak ako väčšinu mojich obrazov.

Na obraze môžete vidieť muža a ženu, ich spojené ruky, jednotu a letiaceho vtáka. A potom je tam veľa línií, ktoré nie sú určené na premýšľanie o význame. Sú tam jednoducho preto, aby ste si prítomnosť užívali v príjemnom naladení.

Počas maľby bol tento obraz pre mňa osobne o zladení protipólov do jednoty. Pokračovať v čítaní: Spojenie

Uverejnené

Stretnutie II je o pohľade do očí

Stretnutie II (olejomaľba, 50 x 70 cm, 2019)

Tento obraz je o pohľade do očí. Tento pohľad rozbíja bariéru medzi dvoma ľuďmi. Tá je naznačená zvislou bielou líniou medzi nimi. Táto línia je zároveň aj zrkadlom a tí na obraze sa dívajú do seba ale zároveň sú si zrkadlovým odrazom. Pohľadom do očí prenikajú cez zrkadlo jeden do druhého.
No neviem to lepšie vysvetliť… pozrite sa na obraz…

Keď som maľovala poslednú tretiu vrstvu, vtedy začala žúrka… 
Na to pozadie medzi nimi dvoma som totiž naniesla dúhu a kvôli nej sa sme sa potom všetci traja (t. j. oni dvaja na obraze a ja) začali dohadovať. Dúha bola taká krikľavá (už tam nie je  ). Bolo to ako na poníkovi pre malé dievčatá. Keď som ju namaľovala, zháčila som sa, že fúúj, to čo som spravila! To je príliš gýčové! Ale na druhej strane som aj ja bola dievčatko a páčili sa mi dúhy a teraz som na dúhy zanevrela a nevnímam ich krásu, pretože moja myseľ vraví, „fúj, to je gýč, to je detské a ty už si veľká a robíš umenie…“. Potom do toho vstúpila žena z obrazu a bola to Vlaďka, pre ktorú som obraz maľovala. A Vlaďke sa tá dúha páčila a chcela, aby som ju tam nechala. A nevedela som sa rozhodnúť… vtedy do toho vstúpil Matej, ten muž naľavo, ktorý obraz objednával. Aj sa mu dúha páčila, ale nakoniec sme ju zotreli a bolo! A tak, všeličo sme potom ešte riešili… 

Uverejnené

Do svetla

Do svetla, 30x40 cm, 2019

„Do svetla“, 30 x 40 cm, olej na plátne na doske.

Mám rada tento obraz – nie len pre pohyb, ktorý v ňom vidím. Predovšetkým ma naučil, že nemám lipnúť na vlastných zámeroch, pretože vesmír (nevedomie/náhoda… akokoľvek chcete …) vie vytvoriť niečo vznešenejšie. Pod všetkými vrstvami farby je možné vidieť línie tváre. Tieto takmer stratené línie naznačujú, aký bol môj prvotný zámer. Z tohto zámeru zišlo vo chvíli, keď som začala nanášať farby. Jednoducho ma zaujali iné línie a pohyby. Nechala som sa viesť krásou, ktorú som videla, a zanechala som svoj zámer, hoci bol vyznačený čiernym tušom na bielom plátne. Občas to tak musí byť. Opustenie zámeru oslobodzuje a dáva priestor pre vznik niečoho krajšieho, čo by som si nevedela ani len predstaviť.

Uverejnené

Divotvorná šťava

Divotvorná šťava, 30x40 cm, 2019

„Divotvorná šťava“, 30×40 cm, olej na plátne na doske.

Pocta divotvornej šalvii

Ležím vo vysokánskej bujnej zeleni. Zem je výživná a horká šťava z listov mi mení vedomie. Zeleň a ja sme jedno. Cítim svoje korene, idú hlboko do zeme. Mojim telom putuje vlaha a regeneruje ho. Vysávam z rozžutých listov zbytky šťavy a jej chuť ma nesmierne teší. Rastiem, moje telo sa mení, predlžuje sa… trvá to dlho… som štvorhranná stonka a potom skĺznem z listov ako rosa a som vesmírom…

Uverejnené

Vesmír, ktorý tvorí

Monika Kluvancová aka Alica Belica, 2019

Ďakujem za podporu, ktorú som začala od vás dostávať vo veľkých dávkach. Cítim veľa lásky, úcty a obdivu a viacerí ma finančne podporujete kúpou. Je to zvláštne. Sú to veci, ktoré sa práve učím prijímať. Tešia ma a zároveň aj hlboko zasahujú a bolia, pretože si čoraz viac uvedomujem svoju závislosť na vás. Nezávislosť, ktorú som si tak vysoko cenila, vlastne nemám. Uvedomujem si, akú silu k tvorbe mi spoločne dodávate. Som váš umelec, ktorý sa odovzdal a stal sa nástrojom niečoho, čo nás presahuje. Neobdivujte mňa, obdivujte vesmír, ktorý tvorí skrz mňa… To je to najhlavnejšie, čo vám chcem nateraz povedať.